Popri nadobudnutí dôležitých vedomostí a rozvinutí zručností by malo vzdelávanie umožňovať celistvý rozvoj detí, žiakov a študentov. Malo by pomáhať odstraňovať nerovnosti, napĺňať potreby a do maximálnej možnej miery rozvíjať potenciál každého učiaceho sa. Vysoké školy by, okrem toho,  mali prispievať aj k tvorbe nového poznania a rozvoja kultúry. Zároveň by malo vzdelávanie pripravovať aj na budúce uplatnenie v osobnom, občianskom a v profesionálnom živote. Na základe zistení iniciatívy To dá rozum je však realita odlišná.

V rokoch 2017 až 2019 iniciatíva realizovala rozsiahly kvalitatívny a kvantitatívny prieskum s viac ako 650 účastníkmi rozhovorov a 15-tisíc respondentmi dotazníkového prieskumu z oblasti školstva, ako aj spomedzi zamestnávateľov. „Rozsahom oslovených respondentov a komplexnosťou prístupu ide o jedinečný prieskum na Slovensku,“ vysvetľuje Renáta Hall, riaditeľka iniciatívy To dá rozum. Prieskum je základom pre Analýzu zistení o stave školstva na Slovensku, ktorá je po prvý krát verejne prezentovaná na dnešnej konferencii. Jej zámerom je pomenovanie situácie a identifikovanie kľúčových problémov školstva, ich príčin, súvislostí a dopadov. Zistenia analýzy sú závažné, v mnohých prípadoch až alarmujúce, a to od predškolskej výchovy po vysokoškolské vzdelávanie.

Jedným z kľúčových problémov je, že vzdelávanie na Slovensku nie je na všetkých stupňoch dostupné pre každého. Na vysokú školu sa dnes dostane takmer každý, prístup k programom vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je však obmedzený. Vzdelávací systém nedokáže dostatočne včas zmierňovať riziká neskoršieho neúspechu a nevytvára tak rovné šance pre všetkých. Realizujú sa v ňom rôzne nákladné opatrenia, ako napríklad nulté ročníky či kurzy na dokončenie základného vzdelania, ktoré sa zavádzajú v dôsledku zlyhania prevencie na predchádzajúcich vzdelávacích stupňoch. Analýza pritom ukazuje, že nie sú efektívne.

Vzdelávanie v súčasnosti nedokáže reagovať na rozmanitosť potrieb a záujmov detí, žiakov a študentov v školách. Práve naopak, niektoré skupiny, ako napríklad deti so zdravotným znevýhodnením či deti z vylúčených rómskych lokalít sú zo vzdelávania systematicky vylučované. V dôsledku chýbajúcej podpory, ktorá neprichádza v pravý čas, sa počiatočné ťažkosti detí v priebehu ich vzdelávacej dráhy ešte znásobujú. Mnohé z nich ukončujú vzdelávanie bez absolvovania takého stupňa, ktorý by im umožňoval ďalšie štúdium, alebo bez dosiahnutia kvalifikácie, ktorá by im umožnila uplatnenie sa na trhu práce.

V základných školách má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby priznané takmer každý piaty žiak. Nárast počtu týchto detí môže súvisieť aj so systémom financovania, keďže poskytovanie zvýšeného normatívneho príspevku na žiaka so zdravotným znevýhodnením a s nadaním môže, paradoxne, nepriamo podporovať nadmerné diagnostikovanie. Zároveň takmer polovica týchto žiakov sa vzdeláva oddelene v systéme špeciálneho školstva. Samotní zamestnanci bežných aj špeciálnych škôl by pritom uvítali väčšiu mieru spolupráce oboch typov škôl. Ďalším dôležitým zistením je, že na vzdelávanie detí s rozmanitými potrebami nie sú mnohí učitelia v bežných školách pripravení a doplnenie takého vzdelania je pre nich prakticky nedostupné.

Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní ani na ovládanie širokej škály vyučovacích metód, rozpoznanie potrieb jednotlivých učiacich sa, ani na ich reflektovanie vo výučbe. Odmeňovanie učiteľov nie je dostatočné a ich spoločenské uznanie nie je adekvátne náročnosti ich povolania. Analýza To dá rozum ukázala aj to, že príprava budúcich učiteľov je zameraná prevažne na rozvoj teoretických vedomostí - teda čo učiť a nie praktických pedagogických zručností ako učiť. Na budúce povolanie učiteľa sa pritom pripravujú zväčša zastaralými metódami. Ani systém profesijného rozvoja súčasných vyučujúcich dostatočne nerozvíja ich pedagogické zručnosti. Alarmujúcim zistením prieskumu je, že až takmer tri štvrtiny stredoškolákov uviedlo, že sa stretlo často, občas alebo aspoň raz s tým, že učiteľ ponižuje žiakov pred spolužiakmi (napríklad používa prezývky, zosmiešňuje ich a pod.). S ponižovaním sa stretlo aj takmer 60 % vysokoškolákov.

Obsah vzdelávania nie je na Slovensku vymedzený tak, aby popri nadobudnutí dôležitých vedomostí zabezpečil aj rozvinutie potrebných zručností. Výučba v školách nepodporuje aktívne bádanie, ani rozvíjanie kritického myslenia, etického správania, tvorivosti, schopnosti spolupracovať či občiansky sa angažovať. Podľa vyjadrení samotných učiteľov a učiteliek sú dominantnými metódami výučby rozhovor o téme a výklad učiva. Tie však nepodporujú osvojovanie si rôznych stratégií učenia sa využiteľných počas celého života, nemotivujú žiakov k objavovaniu, hľadaniu súvislostí medzi témami, ale ani nerozvíjajú analytické a kritické myslenie. To sú práve zručnosti, ktoré od absolventov očakávajú aj zamestnávatelia. Prekážkami v uplatňovaní aktivizujúcich metód výučby sú, podľa učiteľov, nielen časové a materiálne faktory, ale aj nedostatok metodickej podpory pri zavádzaní nových metód do praxe.

Vysoké školy (VŠ) na Slovensku sú charakterizované uzavretosťou. Študenti pôsobia na jednej VŠ počas všetkých stupňov štúdia a akademici od skončenia štúdia do konca VŠ kariéry. Prichádzajú tým o rôznorodé poznatky vo vedeckej, umeleckej a pedagogickej činnosti, ako aj v oblasti spravovania VŠ. Len časť doktorandov je rozvíjaná v základných výskumných a pedagogických zručnostiach. VŠ učitelia často nie sú za kvalitnú výučbu odmeňovaní. Slabá príprava na učenie a chýbajúce ocenenie kvalitného učenia prispievajú k nepriaznivému obrazu učiteľov u vysokoškolákov. Na súkromných VŠ sa študenti javia byť viac v centre záujmu, čo sa premieta do ich pozitívnejšieho vnímania štúdia a učiteľov ako na verejných VŠ. Na VŠ dominujú pasívne metódy a formy výučby. Podľa až tretiny VŠ študentov učitelia im na hodinách čítajú texty. Dôraz sa kladie na odborné vedomosti, ktoré sú však podľa tretiny študentov neaktuálne, menej na zručnosti potrebné pre osobný a pracovný život. Plagiátorstvo sa na VŠ javí byť rozšírenou praxou, najmä pre neznalosť ako citovať a absenciu sankcií.

Podiel vysokoškolákov odchádzajúcich na VŠ do zahraničia dlhodobo vysoko prekračuje priemer v krajinách OECD. Problémom je, že až 41 % percent z nich sa nechce vrátiť a 18 % nevie, či sa na Slovensko vráti. Hlavným dôvodom odchodu sa javí väčšia prestíž VŠ v zahraničí, postavená na odporúčaniach študentov, ktorí už v danej krajine, či VŠ, študujú. Signálom o znižujúcej sa kvalite slovenských VŠ bolo pre viac ako tri štvrtiny študentov v zahraničí aj zrušenie prijímacích pohovorov na väčšine slovenských VŠ. Na základe výsledkov prieskumu sú vysokoškoláci v zahraničí viac rozvíjaní aj v zručnostiach, ktoré oceňujú zamestnávatelia. Lepšiu pripravenosť absolventov VŠ zo zahraničia v prieskume vyjadrila viac ako polovica špecialistov na ľudské zdroje, pričom vyzdvihli lepšiu znalosť angličtiny, samostatnosť v plnení úloh a motiváciu a chuť učiť sa a pracovať.

Školstvo na Slovensku nie je zo systémovej úrovne kvalitne riadené, ani dostatočne a efektívne financované, a to od materských až po vysoké školy. Riaditelia a riaditeľky zväčša nemajú potrebnú prípravu a mnoho z nich nedostáva ani dostatočnú podporu pri riadení zo strany zriaďovateľov, ktorými sú pri väčšine škôl samosprávy. Starostlivosť o školskú infraštruktúru, realizácia verejných obstarávaní, či ekonomická a personálna agenda mnohým riaditeľom uberá kapacity z dôležitejších oblastí, ako sú strategický rozvoj školy, skvalitňovanie pedagogického procesu či riadenie zamestnancov.

V prípade vysokého školstva je problémom, že riadenie najmä verejných VŠ je komplikované a nie všetky hlasy sa v ňom presadia. Len časť zamestnancov a študentov VŠ volí a je volená do akademických senátov. Zároveň sa zdá, že chýbajú efektívne mechanizmy na systematické zapájanie sa študentov do skvalitňovania ich vlastného štúdia. Rektori a dekani ako manažéri nemajú právomoc prijímať rozhodnutia, môžu ich len navrhovať. Zo získaných dát sa tiež javí, že viaceré VŠ sú vnútorne rozdrobené, čím sa znižuje potenciál na spoluprácu ich súčastí pri pedagogickej, vedeckej a umeleckej činnosti ako aj na efektívne riadenie administratívnych a prevádzkových činností. Len v časti vedeckých rád, ktoré sa spolupodieľajú na stimulovaní kvality v oblasti vedy, umenia a výučby,  dominujú vedci s medzinárodne nadpriemernými výkonmi, respektíve s nadpriemernými výkonmi v rámci Slovenska v lokálne špecifických spoločenských a humanitných oblastiach.

Problémom je, že štát nemá dlhodobú víziu rozvoja školstva a systematicky nespracováva dáta ani neanalyzuje dopady realizovaných politík. To prispieva k častým zmenám v legislatíve i v spôsobe financovania. Zároveň štát neposkytuje dostatočnú podporu zamestnancom, ktorí v školstve pôsobia. Všetky tieto faktory sa podieľajú na neustálom znižovaní kvality školstva na Slovensku, ktoré je zrejmé z medzinárodných porovnaní a tiež zo zhoršujúcich sa výsledkov žiakov v plošných testovaniach.

________________________________________

TO DÁ ROZUM: je iniciatíva pripravujúca ucelenú zmenu vzdelávania postavenú na analýze problémov v praxi a na príkladoch dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia.

Projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Stanovisko iniciatívy / tlačovú správu si môžete stiahnuť tu >>>