Boris a Lucia z krajiny, kde vzdelanie je budúcnosť
Príbeh o tom, ako každé dieťa získa kvalitné vzdelanie, ktoré ho pripraví na úspešný a šťastný život.
BORIS...
vyrastal vo väčšom meste na východnom Slovensku, kde získal aj podstatnú časť svojho vzdelania. Mal bohatú fantáziu a počas učenia sa neustále na niečo pýtal. Počítanie zvládal, no na čítanie s porozumením potreboval viac času a pútavé príbehy. Oporu potreboval aj v tom, aby pri rôznych činnostiach vytrval a prepracoval sa k výsledku.
Učitelia o jeho vlohách aj ťažkostiach vedeli a pracovali s nimi. Podporovali ho v tom, čo mu išlo dobre a pomáhali tam, kde potreboval pridať. Tomu prispôsobovali aj to, čo sa v danej chvíli učil a ako sa to učil. Zároveň sa zaujímali o to, čo Boris prežíva a ako sa v rôznych situáciách cíti.
Pri učení nebol predpísaný jednotný postup, ako si niečo osvojiť. Vzdelávanie bolo vďaka tomu rozmanitejšie i zložitejšie, no všetkým prinieslo lepšie výsledky. Učitelia si mohli individuálny prístup dovoliť, pretože navzájom spolupracovali a dostávali pomoc aj od ďalších odborníkov. Zároveň mali na to priestor, keďže vzdelávacia organizácia bola profesionálne riadená a jej vedenie sa nemuselo boriť s nezmyselnou byrokraciou. Rodičia Borisa s učiteľmi pravidelne komunikovali o tom, čo by mu pomohlo v ďalšom rozvoji. Čím bol Boris starší, tým viac sa do týchto debát aj sám zapájal.
Boris si rôzne vedomosti a zručnosti osvojil vďaka tomu, že riešil problémy z bežného života. Nebolo dôležité, aby sa niečo naučil v presne stanovenom čase, ale aby naučenému porozumel, vlastným tempom a v primeranej postupnosti. Ak niečo zvládol, posunul sa na vyššiu úroveň. Ak ešte niečo neovládal, mal na to viac času a zároveň sa hľadali spôsoby, ako mu pri učení pomôcť. Najviac sa naučil pri vzdelávaní s rovesníkmi a nenosil si množstvo úloh domov. To bol veľký rozdiel oproti školským časom jeho rodičov, ktorí po večeroch aj cez víkendy doberali to, čo nestihli v škole.
Boris postupne čoraz viac spolurozhodoval o tom, na čo sa zameria. Kombinácia rozmanitých študijných programov mu umožňovala prepájať a kombinovať poznatky z rôznych oblastí, skúmať veci z viacerých perspektív a riešiť komplexné problémy.
Spôsob vzdelávania sa pritom neustále inovoval, aby poznatky nezastarali ešte počas štúdia a nezaostávali za praxou. Borisa jeho učitelia, a neskôr aj kariérni poradcovia, viedli k stanovovaniu si realistických cieľov, aj k ich napĺňaniu. Učil sa tam, kde to bolo najprirodzenejšie. Napríklad taje vodnej fauny a flóry objavil počas zážitkových kurzov miestneho ekologického združenia. Okrem prírodovedných znalostí sa zlepšil aj v plávaní, naučil sa bezpečne zakladať oheň, či pracovať v skupine. Boris vyrastal v digitálnej dobe a rodičia aj učitelia ho od útleho detstva viedli k bezpečnému užívaniu internetu a overovaniu informácií, ktoré tam nájde.
Boris dnes pracuje ako dátový analytik pre informačno-komunikačnú firmu. Pôsobí v samoriadenom tíme, v ktorom má každý člen svoju zodpovednosť, no pri riešení komplexných problémov spolupracuje s ostatnými. Celý sektor, v ktorom pôsobí, sa dynamicky vyvíja, pretože stavia na experimentovaní. A napreduje aj vďaka tomu, že Boris a jeho kolegovia žijú v krajine, kde sa vzdelanie a bádanie cení. Štát je vďaka kvalitne vzdelaným úradníkom a politikom dobre spravovaný a vytvára priaznivé podmienky pre prácu i osobný život.
LUCIA...
pochádza z chudobných pomerov, z dedinky na úpätí hôr severozápadného Slovenska.
Odmalička rada kreslila, pri učení si všetko rôznym spôsobom znázorňovala. Už ako dieťa mala šikovné ruky a bola v neustálom pohybe. Podporu potrebovala pri sústredení sa na riešenie slovných úloh. V mnohých veciach bola nerozhodná a potrebovala pomoc pri naučení sa predvídať dôsledky svojich rozhodnutí.
Učitelia o jej vlohách aj ťažkostiach vedeli a pracovali s nimi, prispôsobovali tomu metódy aj témy, ktorým sa venovali. Zároveň sa zaujímali o to, ako sa Lucia cíti a čo aktuálne prežíva. Riaditeľ vzdelávacej organizácie kam chodila, bol zručným manažérom, podporoval a motivoval individualizovaný prístup učiteľov, ako aj ďalší rozvoj ich zručností.
Lucia sa rôzne vedomosti a zručnosti nikdy neučila abstraktne, ale riešením praktických úloh. Nikto od nej nechcel, aby spamäti ovládala poučky a vzorce, ale aby si ich vedela vyhľadať a použiť. Preto dnes nemá problém vyrátať si, koľko farby bude potrebovať na vymaľovanie obývačky. Veď už ako trinásťročná sa so svojimi spolužiakmi zapojila do premeny ich učebných priestorov. V procese vzdelávania bolo podstatné, aby vedela nové poznatky prepájať a hľadať v nich súvislosti. Dôležité tiež bolo, aby dokázala vyjadriť svoj názor, podložiť ho argumentmi a obhájiť svoje postoje v diskusii.
Keď Lucia zvládla základné zručnosti a vedomosti ako ostatné deti, čoraz viac spolurozhodovala o tom, na čo sa pri učení zameria. Učenie prebiehalo tam, kde bolo najefektívnejšie. Napríklad angličtinu si vylepšila počas pobytu v Anglicku, na ktorý mohla ísť vďaka štipendiu pre deti z chudobných rodín. Neskôr vďaka tomu mohla pomáhať s konverzáciou aj svojim kamarátom. Lucia sa tiež zapájala do organizovania rôznych podujatí v obci, vďaka čomu sa naučila viesť skupinu, spolupracovať, akceptovať odlišné názory a hľadať kompromisné riešenia.
Počas svojej vzdelávacej cesty Lucia nerozvíjala iba svoj intelekt, ale aj kultúrne cítenie a výtvarný talent. Naučila sa starať o svoje telesné i duševné zdravie a pomáhať druhým. Odlišnosti iných ľudí začala vnímať ako cenné príležitosti na nahliadnutie do iného, obohacujúceho sveta. Vďaka kombinovanému štúdiu humanitných a exaktných vied, sa naučila uvažovať logicky, ale aj v spoločenských súvislostiach.
To, že sa s ňou jej zaneprázdnení, manuálne pracujúci rodičia, nemohli doma učiť, nijako neovplyvnilo kvalitu jej vzdelania. Vďaka profesionálnej podpore sa naučila pracovať samostatne, efektívne a metódami, ktoré jej vyhovovali. Viaceré z nich dodnes využíva, keďže je konzultantkou a mentorkou ľudí rôznych vekových kategórií v oblasti dizajnu. Zároveň pracuje na projektoch, ktoré realizuje s rôznymi tímami. V práci je zvyknutá komunikovať s ľuďmi z rôznych kútov sveta a s rozličným zameraním. Keďže z vlastnej skúsenosti vie, aké dôležité je učiť sa pre život a byť aktívnym spolutvorcom svojej životnej cesty, aj svojich študentov vedie k skúšaniu nových vecí a bádaniu v rôznych oblastiach. Sama je pripravená problémy, ktoré okolo seba vidí, riešiť, a motivovať k ich riešeniu aj druhých ľudí.
Ako živnostníčka nie je Lucia obmedzovaná byrokraciou, lebo žije v krajine oceňujúcej samostatnosť, invenciu i angažovanie sa v prospech druhých. Aj to sú dôvody, prečo sa po nespočetných pobytoch v zahraničí vždy rada vracia domov.