Bakalárske a magisterské štúdium treba striktnejšie oddeliť
| Organizácia/inštitúcia: Vysoká škola manažmentu |
| Typ organizácie/inštitúcie: vysoká škola |
| Stupeň vzdelávnia: vysokoškolské vzdelávanie |
| Lokalita: celé Slovensko |
| Akej oblasti sa príklad dobrej praxe týka? Obsah a forma vzdelávania |
| Opis príkladu dobrej praxe: Bakalárske štúdium sa neteší veľkej popularite a často sa chápe ako „nutné zlo“. Študenti ho považujú iba za predstupeň magisterského štúdia. Dôvody ležia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Programy vznikli mechanickým rozdelením päťročného štúdia. Sú vlastne nekompletné – bakalár nemá v ruke „remeslo“, vedomosti a zručnosti, ktoré by definovali jeho uplatnenie v praxi. Behom štúdia získava predovšetkým teoretické poznatky, na ktorých bude stavať v magisterskom štúdiu. Výsledkom nie je absolvent, na akého čakajú zamestnávatelia. Má spravidla oveľa viac teoretických poznatkov než jeho profesia vyžaduje, ale mu chýbajú zručnosti, ktoré zabezpečujú ich efektívne využitie. Vinou takto postavených študijných programov zamestnávatelia jednak čakajú na absolventa neprimerane dlho, jednak ho musia „doškoliť“, aby pochopil, čo sa vlastne na vysokej škole učil – a prečo. Príklad, že sa „samonosný“ profil absolvent dá zvládnuť bez poklesu kvality výsledkov a akademickej práce, ponúka Vysoká škola manažmentu. Vznikla ako prvá súkromná vysoká škola na Slovensku už v roku 1991 a jej zriaďovateľom bola City University of Seattle. Jej know-how bolo základom úspešného bakalárskeho vzdelávania, ktorého základom je štúdium orientované na študenta (student-centered learning). Aj vďaka tomu VŠM od svojho založenia uplatňuje štandardy ESG, o ktoré sa plánuje opierať nová akreditačná agentúra. Spôsobom získavania poznatkov nie sú len prednášky, ale aj semináre a praktiká. Študenti pracujú na projektoch, pričom nadobúdajú nielen nové vedomosti, ale vďaka práci v tímoch aj „mäkké“ zručnosti: schopnosť prezentovať vlastné poznatky a obhajovať ich pred kolektívom, akceptovať názory iných a spolupracovať na optimalizácii riešenia. Samozrejme, všetko sa deje pod dohľadom učiteľa. Preto je podstatné, aby aj on mal skúsenosti z praxe a dokázal vysvetliť prednosti odlišných riešení. Vedenie školy hodnotí učiteľov aj podľa toho, ako uplatňujú tieto aktívne metódy vzdelávania. Podobný tlak je aj na zameranie a obsah záverečných bakalárskych prác. Navyše, na škole pravidelne majú hosťujúce prednášky odborníci z praxe. Vďaka tomu sa študenti dozvedajú aj iné než rýdzo akademické pohľady na svoju študijnú látku: uskutočniteľnosť nápadu, náklady na jeho realizáciu, možnosť jeho postupného zdokonaľovania a zavedenia do praxe, atď. VŠM sa snaží o to, aby portfólio ich znalostí bolo dostatočne široké na to, aby sa absolvent-bakalár vedel rýchlo zorientovať a našiel svoje miesto v pracovných pozíciách vyžadujúcich vyššie ako stredoškolské vzdelanie. Vďaka takejto vedomostnej výbave sú relevantnými partnermi svojim zamestnávateľom ihneď po príchode do praxe. To neznamená, že magisterské štúdium je zbytočné a treba ho zrušiť. Nie, práve ono sa musí stať nadstavbou bakalárskeho štúdia: poukazovať na zovšeobecniteľnosť poznatkov, na potrebu ich systematizácie a možnosť ich rozvoja prostredníctvom vedy a výskumu. To však oveľa ľahšie dokáže študent, ktorý má dostatok praktických skúseností na to, aby si za teoretickými pojmami a postupmi vedel predstaviť ich praktické uplatnenie. Preto sa v zahraničí často predpokladá (či dokonca vyžaduje), aby študent magisterského štúdia mal od ukončenia bakalárskeho štúdia niekoľko rokov praxe. Sám som podobných študentov viedol (dokonca aj na doktorandskom štúdiu) a môžem potvrdiť, že vďaka ich vedomostiam a skúsenostiam som mohol na nich klásť vyššie nároky. Výsledky boli často oveľa kvalitnejšie než tých, ktorí prešli štúdiom „v jednom prúde“. |
| Meno kontaktnej osoby: Jozef Hvorecký |
| Email: jozef@hvorecky.com |