Cieľom projektu To dá rozum je definovanie problémov slovenského školstva. Riešenia, ktoré chceme s projektom priniesť, budú stáť na detailných zisteniach z výskumu a budú odrážať reálne potreby dnešného školstva. Bez tohto porozumenia by sa nám totiž mohlo ľahko stať, že by sme nepriniesli fungujúce návrhy, ktoré by riešili príčiny problémov, ale len ich prejavy. Zároveň, aby príklady dobrej praxe zo zahraničia a zo Slovenska pomohli pri definovaní želateľných zmien, je potrebné, aby boli vybrané a zavedené so znalosťou nášho kontextu a s ohľadom na potreby ľudí v našich školách.
V roku 2016 sme v spolupráci so zahraničnými a slovenskými expertmi na školstvo, ale aj na ekonómiu, demografiu či trh práce, vymedzili vo forme vízie, ako by malo vyzerať školstvo, ktorého absolventi budú pripravení na to, čo ich v budúcnosti čaká. Keď sme zadefinovali, kam chceme kráčať, zamerali sme sa na skúmanie toho, čo nás delí od naplnenia cieľového stavu od materských škôlok až po vysoké školy. To bolo nevyhnutné, aby sme boli schopní zadefinovať, aké kroky a v akom poradí je potrebné zrealizovať.
Jednou z nosných myšlienok projektu je, že na školstvo nazeráme ako na jeden vnútorne konzistentný celok, v rámci ktorého spolu ladí to ako je organizovaná vzdelávanie od materských až po vysoké školy. Z tohto dôvodu sme neformulovali výskumné otázky pre jednotlivé stupne štúdia, ale orientovali sme sa na prierezové problémové okruhy, ktoré sú dôležité pre všetky vzdelávacie stupne. Vo výskume sa venujeme týmto piatim prierezovým okruhom:
1. Pri obsahu a forme vzdelávania: Čo a akými metódami sa žiaci a študenti učia?
2. Pri učiteľoch: Ako sú vyberaní, vzdelávaní a rozvíjaní učitelia?
3. Pri priestupnosti vzdelávania: Ako je zabezpečený prestup medzi školami a vzdelávacími stupňami na Slovensku, ale aj medzi slovenskými a zahraničnými školami? Aký je prechod medzi školou a trhom práce? Ako je zabezpečený návrat do škôl v prípade, že si niekto potrebuje doplniť vzdelanie? Ako školy spolupracujú s vonkajším svetom.
4. Pri individualizácii vzdelávania: Ako sa napĺňa potenciál každého dieťaťa, aj dieťaťa s prechodnými ťažkosťami pri učení, či s určitým znevýhodnením alebo nadaním?
5. Pri spravovaní a financovaní školstva: Ako je zabezpečovaná a rozvíjaná kvalita vzdelávania (pri univerzitách aj vo vede)? Ako sú školy riadené a ako sektor vzdelávania spravuje štát na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni? Ako sú školy financované, v čom sú problémy nielen ohľadom objemu zdrojov, ale aj s ich využitím?
Súčasnú situáciu v školách a v rôznych inštitúciách mapujeme po celom Slovensku prostredníctvom viac ako 400 individuálnych a 20 skupinových rozhovorov so všetkými aktérmi, ktorých sa päť prierezových tém týka. Spolu ide o viac ako 500 respondentov.
Na každú tému sa pýtame všetkých relevantných strán. Napríklad pri otázkach o obsahu vzdelávania sme sa na to, čo sa študenti učia, pýtali nielen samotných študentov ale aj ich učiteľov a špecialistov na ľudské zdroje reprezentujúcich budúcich zamestnávateľov. Takto postupujeme pri všetkých témach. Za našimi respondentmi sme cestovali po celom Slovensku do malých i veľkých škôl, škôlok, súkromných, štátnych, cirkevných i verejných, do gymnázií aj stredných odborných škôl a vysokých škôl s rôznym zameraním. Rozprávali sme sa aj s nepedagogickými odborníkmi a zriaďovateľmi škôl. Tiež sme hovorili so zástupcami inštitúcií, ktoré by mali zabezpečovať podporu pre žiakov a študentov, ich rodiny, ako aj pre učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Pri vysokých školách sme neobišli ani grantové agentúry a akreditačnú komisiu. Diskutovali sme aj s ľuďmi mimo Slovenska, konkrétne prostredníctvom fokusových skupín s takmer tridsiatimi slovenskými študentmi v Čechách (v Brne, Olomouci a Prahe), ako aj formou individuálnych rozhovorov so slovenskými vedcami pôsobiacimi v zahraničí (USA, Švajčiarsko, Česká republika, Rakúsko).
Cieľom individuálnych a skupinových rozhovorov bolo identifikovať hlavné problémy v každej z piatich prierezových tém. To, či sú zistené problémy relevantné pre celý systém alebo len pre jeho časť, napríklad konkrétny typ škôl alebo konkrétnych jednotlivcov, zistíme prostredníctvom dotazníkov, ktoré budeme v novembri a v decembri zbierať medzi približne 5 000 respondentmi na Slovensku i v zahraničí. Kombinácia kvalitatívnych dát z rozhovorov a kvantitatívnych dát z dotazníkov nám pomôže vytvoriť podrobný zoznam problémov a ich príčin. Ucelenú analýzu stojacu na kvalitatívnych a kvantitatívnych dátach chceme verejnosti predstaviť na jar 2018 a identifikované problémy následne prediskutovať s ľuďmi v rôznych častiach Slovenska.
Ďalším krokom projektu bude formulovanie návrhov riešení na základe príkladov dobrej praxe zo Slovenska a zo zahraničia. Pri výbere príkladov dobrej praxe sa zameriame nielen na analyzovanie toho, aké zmeny priniesli, ale aj na to, v akom kontexte a za akých podmienok môžu dobre fungovať. Zároveň naše odporúčania nebudú len o opise toho, čo je pre slovenské školstvo dobré, ale aj o tom, akými krokmi sa k odporúčanej zmene dopracovať, akých aktérov do procesu zapojiť, koľko financií budú zmeny vyžadovať a akým spôsobom by mali byť peniaze alokované, aby podporili želanú zmenu. O našich odporúčaniach chceme diskutovať s ľuďmi naprieč celým Slovenskom. Pred voľbami do NR SR v roku 2020 predložíme verejnosti a všetkým relevantným politickým stranám (mimo extrémistických) kandidujúcim do parlamentu, ucelený návrh zmien nášho školstva.