Medzinárodné testovanie PISA 2015 je však, podľa Jozefa Miškolciho z projektu To dá rozum, "nutné vnímať v širších súvislostiach. Poskytuje len informáciu o matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti žiakov a nehodnotí iné dôležité ciele a výstupy vzdelávania u žiakov, napr. sociálne a komunikačné zručnosti, etické a morálne hodnoty, kreativitu a adaptabilitu, občiansku angažovanosť a ľudsko-právne sociálne cítenie." Inými slovami, PISA testy neposkytujú komplexnú informáciu o kvalite ktoréhokoľvek vzdelávacieho systému a nemali by sme ich preto ani tak vnímať. "Tým samozrejme nepopierame dôležitosť rozvoja matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti u žiakov," hovorí Miškolci a dodáva, že prílišný dôraz len na tieto gramotnosti môže prinášať riziko pokrivenia hlavných cieľov vzdelávania, ktoré by mali byť jednoznačne širšie.

Hoci testovanie PISA poskytuje len čiastkový obraz o vzdelávaní, môžeme z jeho výsledkov vyvodzovať niekoľko užitočných zistení. Vo všetkých sledovaných parametroch dosiahli slovenskí žiaci výkon významne nižší ako je priemer krajín OECD. Ako zdôraznila Miroslava Hapalová z projektu To dá rozum: "Alarmujúce je, že výsledky našich žiakov sú zlé a neustále sa zhoršujú, a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj v porovnaní s našimi výsledkami v predchádzajúcich meraniach, ktoré sa na Slovensku realizujú od roku 2003."

Martina Kubánová, analytička z projektu To dá rozum: "Je užitočné prepojiť údaje z PISA aj s novembrovými výsledkami TIMSS – medzinárodného výskumu vedomostí a zručností žiakov štvrtého ročníka základných škôl v matematike a prírodných vedách." Z nich vidíme, že výsledky našich štvrtákov ostávajú na podobnej úrovni počas všetkých troch meraní od roku 2007: v matematike sa držia pod priemerom EÚ a v prírodných vedách sú na úrovni priemeru EÚ. V čitateľských zručnostiach podľa štúdie PIRLS 2011 sú štvrtáci na úrovni priemeru EÚ. Ako dodáva Kubánová: "Tieto údaje naznačujú, že k výraznejšiemu zhoršeniu výkonu našich žiakov dochádza najmä po skončení I. stupňa základnej školy. Nepoznáme presné príčiny, potrebujeme o nich diskutovať a hľadať riešenia."

Obe merania, PISA u 15-ročných študentov aj TIMSS u 10-ročných žiakov, však spoločne rovnako poukazujú na dva alarmujúce fakty. Viac ako štvrtina našich školákov je v tzv. rizikovej skupine žiakov, ktorí ukončia daný úsek vzdelávania bez toho, aby mali osvojené základné vedomosti a zručnosti v relevantnej oblasti. Zároveň, na rozdiel od iných krajín, je na Slovensku silný, a dokonca stále rastúci, vplyv rodinného zázemia na vzdelávanie a výsledky žiaka. "Naše školy dnes nedokážu úspešne pracovať s deťmi, ktoré pochádzajú zo sociálne slabších rodín, tie potom vo výkonoch výrazne zaostávajú a tento rozdiel sa na Slovensku časom iba zhoršuje," komentuje Hapalová.

Okrem významného nárastu detí s veľmi slabou úrovňou základných vedomostí však na Slovensku súčasne klesá počet detí, ktoré v PISA testoch skórujú excelentne. To naznačuje, že v rámci súčasného nastavenia vzdelávania zlyhávame aj v podpore detí, ktoré majú potenciál dosahovať najvyššiu úroveň vedomostí a zručností.

Podľa riaditeľky projektu To dá rozum, Renáty Králikovej, je pochopenie príčin zhoršujúcej sa matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti spolu s identifikovaním nedostatkov v ostatných dôležitých výstupoch vzdelávania (sociálne a komunikačné zručnosti, etické a morálne hodnoty, kreativita, občianska angažovanosť, ľudsko-právne sociálne cítenie a pod.), oblasťou, ktorou sa bude projekt analyticky venovať a kam nasmeruje svoje odporúčania na zlepšenie.